Možno niektorí postrehli, že pri prezentácii nových modelov terénnych vozidiel sa výrobca chváli, že v prípade potreby dokáže vyspelý systém pohonu v prípade potreby poslať všetku silu motora na koleso s dobrou priľnavosťou. Nikdy mi to nešlo do hlavy, pretože mi bolo jasné, že jedna poloos nedokáže preniesť celý výkon, lepšie povedané redukciami znásobený krútiaci moment motora bez ujmy. Tak som si to v rámci školy jazdy v teréne overil a zistil som (síce na GAZe) že tomu tak naozaj nie je.

Na statickom zariadení som ložiskami imitoval pod troma kolesami (dve zadné a pravé predné) povrch s nulovou priľnavosťou. Vďaka tomu, že môj GAZ má vzadu automatickú 100% uzávierku a vpredu vačkový samosvor tak som počítal, že aj jedným kolesom na pevnom podklade sa dokáže pohnúť.

Skutočne sa aj pohol, aj dopredu aj dozadu pokiaľ som mu pod ľavé predné koleso z oboch strán nevložil kliny. Po vložení klinov a pokuse pohnúť sa na redukovanej jednotke ľavé predné koleso prehrablo, ozvalo sa „prááásk“ a bolo po poloosi.

Poloos sa zlomila nie v kĺbe (kolesá boli rovno) ale asi 15cm za kĺbom. Dalo by sa namietať, že mohla byť v tom mieste vada. Zrejme vadná nebola, pretože drážkovaný koniec ktorý zapadá v diferáku do drážok planétového kolesa bol skrútený tak, že poloos som musel vyberať vyrazením z opačnej strany – po demontáži pravého predného kolesa.