Strmé stúpania a klesania si vyžadujú špecifickú techniku jazdy, ktorá zabezpečí bezpečné prekonanie týchto terénnych prvkov, ktoré patria k najčastejším.

Stúpania

Krátke stúpania sa prekonávajú s rozbehom, kde využívame zotrvačnosť automobilu, tak aby motor nepracoval na plný plyn. Vychádzame ich zvyčajne na druhý alebo tretí redukovaný prevodový stupeň, pričom sa ponecháva približne 1/3 rozsahu akcelerátoru pre eventuálne zvýšenie výkonu v najstrmšej časti stúpania. V prípade ostrého zlomu na vrchole je potrebné prejsť ho šikmo, tak aby nedošlo k zachyteniu spodnou časťou vozidla. Vhodná voľba prevodového stupňa je pred výjazdom kľúčová nakoľko radenie prípadne opätovné pohnutie vozidla v strmom svahu je problematické až nemožné. Pri jazde je potrebné s ohľadom na možnosti držať vozidlo kolmo na vrstevnicu a snažiť sa aby bol povrch pre obe strany vozidla rovnaký. V prípade, že sa nepodarí stúpanie vyjsť je potrebné zabrzdiť nožnou brzdou, zaradiť spätný chod a za súčasného brzdenia motorom a i nožnou brzdou zísť stúpanie. Dôraz treba klásť na držanie správnej stopy, v opačnom prípade hrozí prevrátenie vozidla.

Klesania

Bezpečné schádzanie strmých svahov tiež vyžaduje skúsenosti a vedomosti. Vo všeobecnosti možno povedať, že klesanie by sa malo schádzať na rovnakom prevodovom stupni ako sa vychádzalo, v opačnom prípade hrozí prehriatie bŕzd a vozidlo má pri brzdení z väčšej rýchlosti tendenciu prechádzať do šmyku. Vyhýbame sa preraďovaniu, nakoľko v čase vypnutej spojky strácame možnosť brzdenia motorom. Možno mať zaradený predný náhon, ale uzávierky diferenciálov by mali byť vypnuté aby nedochádzalo k nadmernému a zbytočnému zaťažovania prevodového ústrojenstva.

KLESANIA

Klesania sú istým spôsobom ešte špecifickejšie ako stúpania. Pri prudkých klesaniach dochádza k priťažovaniu prednej nápravy, ktorá je z konštrukčného hľadiska (vďaka homokinetickým kĺbom) slabšia ako zadná náprava.

Pokiaľ by sme pri prudkých zjazdoch sa snažili brzdiť iba zadnou nápravou (vypnutý predný náhon) došlo by vďaka odľahčeniu zadnej nápravy veľmi skoro ku šmyku a následnej neovládateľnosti vozidla. Preto možno naozaj odporučiť prudké zjazdy schádzať so zaradeným predným náhonom. Kvôli namáhaniu homokinetických kĺbov prednej nápravy (ich schopnosť preniesť bez deštrukcie krútiaci moment klesá s uhlom ich zalomenia) je dobré vyhýbať sa veľkým uhlom zatočenia predných kolies. Ak je to možné, treba vypínať predný náhon pred vjazdom do ostrej „vracačky“.

Toto samozrejme najviac platí pre nákladné vozidlá naložené na maximum, pokiaľ je vozidlo prázdne všetky sily sú mnohonásobne menšie.

Zásada o schádzaní prudkého klesania v teréne na prevodovom stupni, na ktorom sa vychádzalo hore kvôli prehriatiu bŕzd je takisto dôležitá hlavne u nákladných vozidiel plne naložených. Osobné autá súčasnosti bývajú vybavené modernejším brzdovým systémom u ktorého toto riziko nie je tak výrazné. Napriek tomu je dobré túto zásadu dodržiavať, uľahčuje to ovládateľnosť vozidla.

Ak by sme chceli do tejto state zahrnúť aj najmodernejšie vozidlá, bola by veľmi obsiahla vďaka rôznym asistenčným systémom, úlohe ABS pri brzdení v teréne atď …

STÚPANIA

Tu by sa žiadalo doplniť, že pri výjazde extrémnych stúpaní po spádnici je dobré mať zapnuté osové uzávierky – hlavne zadnú. Vplyvom pozdĺžneho náklonu vozidla je v prípade jazdy do strmého svahu priťažovaná zadná náprava ktorej kolesá sa aj viacej podieľajú na trakcii.

V prípade ostrého zlomu na vrchole a z toho vyplývajúceho šikmého výjazdu veľmi dobre poslúži aj zapnutá predná osová uzávierka